Nahá - iba so svojimi pocitmi..

Nahá - iba so svojimi pocitmi. Bojím sa, priečim sa, nechcem vidieť pravdu. Bojím sa bolesti a vnútornej neistoty a strachu, ktorý zostával vo mne dlhú dobu. Je to naozaj hlboké , naozaj silné a ja si myslím , že aj väčšie ako ja. Hlboké programy, ktoré som si uchovávala v tajomnej komnate zrazu stoja predomnou - moje telo vydáva signály a hlava povely. Iba pozorujem, no myseľ vyhráva. V tomto momente je to správne. Iba pozorovať a byť si vedomý toho, čo sa so mnou deje. Nekritizovať sa, že opäť vládne myseľ - naopak, prijať všetko, čo sa deje. Bez súdov. Ešte nedokážem vidieť pravdu skrze všetko, nevládzem vyliečiť všetky minulé programy, ktoré riadia moje kroky. No uvedomujem si a otváram sa. Otváram sa liečeniu, ktoré trvá a bude ešte dhlšie trvať. Nádherné uvoľnenie prišlo s tým, že je v poriadku niekedy nevedieť čo robiť. Je v poriadku, ak sa poddáme a necháme život a vnútorné dieťa viesť naše chovanie. Niekedy nemusíme hneď vedieť ako reagovať- niekedy iba stačí uvedomiť si a tým pádom uvidieť hlboko vo vnútri malé semienko, ktoré vzniklo s každou nepríjemnou spomienkou. Nie je to zlé opäť zlyhať a vykonať niečo, čo ani vlastne nechceme. Učíme sa s každým krokom. A je to tak správne. Všetko sa to deje - deje plynule, postupne a my ani nemusíme zasahovať , nemusíme vytvárať príbehy a súdy - krásne to ladí aj bez našej kritiky a hanby. Prijatie akéhokoľvek zlyhania či nedokonalosti prinesie formu uvoľnenia a liečenia. Je v poriadku nevedieť, je v poriadku robiť chyby. Dnes sme presne takí, akí máme byť. Konáme to, čo teraz máme konať a vidíme to, čo vidieť máme. Prijiatie vytvára vnútornú slobodu.