Z lásky k sebe ...<3
02.10.2018
Batoh plný vzorcov z destva beriem si so sebou,
Všetky postoje a podmienky sú teraz mojou potrebou.
Ja chcem vyrásť, chcem sa dostať sa k svojej silnej vnútornej žene,
Objaviť nový zdroj dospelosti a čerpať v jeho mene.
No je tam to chcenie, ten tlak, ktorý kladiem voči sebe,
Netuším, že aj vnutorné dieťa vo mne drieme.
To,čo zažilo si pocity odmietania a strachov,
Odrazu vidím svoj život ako oblohu plnú mrakov.
Otváram sa tomu a preciťujem každé tmavé miesto,
Objímam to malé dieťa a darujem mu priestor.
Je ťažké prijať aj ten strach a úzkosť, ktorá sídli v nás ako prach pod kobercom,
Najmä, keď učia nás ako byť celý život iba vzorným hercom.
Obviňujem ľudí, vnútorne obviňujem svet,
V hĺbke duše však cítim, že som ako lotus - z bahna vyrastajúci posvätný kvet.
Tak, ako ma chceli blízky podvedome vždy chrániť,
Nevedeli, že mohli tým moje vnútro aj zraniť.
Odpustenie sebe i druhým je tá pravá cesta,
Vtedy otvoria sa moje krídla a ja šťastne vyletím ako vták zo svojho hniezda.
A tak otvarám sa všetkému, čo uchované mám tak dlho vo svojej vnútornej truhlici,
Som tu - konečne so svojimi vlastnými pocitmi.
Nie je nič - čo by ma trápilo či čo by ma bolelo,
Je to jednota - čistá energia prúdiaca cez telo.
Vďačnosť a prijatie je to, o čo moja duša prosí,
Byť nežná k sebe a k svojim pocitom - ako kvapka rannej rosy.
